hybsky

Nič nie je len čierne ani biele a niekedy môže byť nie ryba vo vode, ale voda v rybe…väčšinou vtedy už nie je živá.

Tohoto svedkami sme práve v dnešnej dobe, kde je v kóme zdravotníctvo, súdnictvo, školstvo ..o spoločnosti, ani nejdem písať, nakoľko najväčší frajeri sú “šikovní podnikatelia”, ktorí si dokážu odrezať peniažky zo štátneho rozpočtu.

Ale späť k školstvu. Odkedy som v roku 1993 nastúpil do prvej triedy na základnej škole, stále sa rozpráva o tom ako školstvu treba pomôcť, no momentálne po viacerých rozhovoroch s riaditeľmi škôl, učiteľmi, rodičmi, žiakmi, či verejnosťou pociťujem, že je to naozaj vážne a hrozí mu večná kóma.

Školstvo je extrémne dôležitá súčasť našej spoločnosti a žiaci, študenti naša budúcnosť.

Mám preto veľké obavy, aby sme z dnešných detí nevychovali po väčšine, len niečo málinko viac ako „poľudštené“ stroje bez motivácie, túžby, kreativity…inými slovami nechcime z nich mať ovce. Je to nebezpečné.

Stále dookola každá vláda, poslanci vyhlasujú, že školstvo je jedna z top priorít. A výsledok? Sami vidíme. Znudené deti s mobilom  podlavicou len na polucha počúvajú učiteľa, ktorý 20 rokov učí to isté a tak isto. Nejdem samozrejme všetkých hádzať do jedného koša. ale reťaz je len taká silná ako jej najslabší článok.

Ak sa nezachytí už na základnej škole žiak ako základná jednotka, len veľmi ťažko sa v budúcnosti bude vedieť naladiť tak, aby žil možno tak ako sníval.

Neverím, že momentálne vedenie ministerstva zodpovedného za školstvo urobí výraznú zmenu. To sme tu už mali x-krát.

Spoločnosť musí zmeniť školstvo, ktorej sa to potom vráti. Jediný zo školstva, kto má podporu verejnosti, resp. spoločnosti je žiak, študent. To sme videli sami pri štrajkoch učiteľov.

Ja moje združenie HARPÚNA aktívne pracujeme na zlepšení tohto stavu, čoho výsledkom je aj podpora rodičov, ktorí nás pravidelne kontaktujú, no to je len začiatok toho k čomu smerujeme.

Ono sa hovorí, že peňazí nikdy nie je dosť, no možno by si školstvo vystačilo aj s rozpočtom, ktorý má.

Treba naozaj nerečniť a konať! Zjednodušiť a zatraktívniť školstvo, prispôsobiť k potrebám doby, potrebám spoločnosti.

Myslím, že učitelia, úradníci nič také nedosiahnu. Samozrejme, ale aj z ich pomocou a skúsenosťami, by to mala byť hlavne “spoločnosť”, ktorá by nasmerovala školstvo k lepším zajtrajškom.

Naučiť čítať, písať, počítať sú základné veci, ktoré naozaj musí žiačikov pracne naučiť trpezlivý učiteľ, no ďalej pokračovať zaužívanou formou, diktovanou úradníkmi je scestné.

Samozrejme zadať parametre, ktoré pri hodnotení minimálne žiak musí dosiahnuť, no a možnosti ako k tomu dospieť nechať na pleciach učiteľa, resp. jeho týmu.

Podľa toho by sa dala z časti určiť aj kvalita učiteľa a jeho možné motivačné ohodnotenie. Samozrejme píšem to len zoširoka, nakoľko dopodrobna to bude napísané v manuály na ktorom momentálne pracujeme.

Ťažko takýto blog dopísať nakoľko je tam veľmi veľa vecí, ktoré treba akútne zmeniť.

Momentálne výsledkom nášho “bezplatného školstva” (ťažko sa držať v tomto prípade ústavy, však rodičia by vedeli rozprávať koľko taká škola stojí, spomeniem napríklad učebnice na cudzie jazyky) sú mraky nešťastných mladých ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť v tom čo študovali, či niečom príbuznom. Potom máme mgr. na menovkách ľudí pracujúcich v obchodných domoch, čí benzínových pumpách. Práve na ich štúdium spoločnosť zbytočne vyhodila peniaze. Aj tu je ľahké a prospešné riešenie, aby sme nemali tisíce politológov, psychológov, sociálnych pracovníkov a iných…Štát určí približne koľko absolventov jednotlivých odborov potrebuje a na to vyčlení peniaze, čo však neobmedzí možnosť školám prijať študentov koľko chcú, no peniaze dostanú len pre tých najlepších.

.

Školstvo sa len ťažko delí na základné, stredné, či vysokoškolské, lebo je to naozaj maximálne spolu prepojené..

Spojme sa, zahoďme dresy a poďme do toho!